Cool, veľkí, hluční, hraví. Teda, nieže by Transformeri z detských postieľok vytlačili plyšových My Little Ponnies, ale zábava s nimi je. Najmä na rovine dieťaťa v dospelákovi. Áno, príbeh a zápletka sú jednoduchšie než myseľ (filmového) zadáka školského futbalového tímu, ale.. Hlavnou Bayovou devízou je ohromujúci vizuál a premakaný zvuk a talent urobiť SCÉNU. Svetlo popoludňajšieho, ideálne zapadajúceho, augustového slnka lichotí tváram spotených a zafúľaných hrdinov v dotrhaných tričkách. Ich gestá a postoje sú vďaka kamerovým obletom ešte monumentálnejšie a patetickejšie. Akcia je vďaka šialeným nástrihom detailov a polodetailov (snímaných z ruky!) ešte zbesilejšia a organizované pohyby skupín vďaka vtáčej perspektíve pôsobia ako tanec formácií. Vtáčie perspektívy a odstup do väčších záberov tiež sprehľadňujú chaos a zmätok akčných sekvencií spôsobený frenetickým nasekaním menších záberov, odstraňujú pocit únavnosti. Spomalené zábery čohokoľvek a kohokoľvek nasledované prudkým nástupom pôvode stlmeného zvuku (explózie, kolízie, streľby, kriku a pod.) a súčasným „zrýchlením“ do normálu rozbúšia srdce, dýchanie sa stane plytkým a rýchlym, môže dôjsť k zatajeniu dychu. Znova a znova.
Transformers sú sexy. Živočíšne sexy. A to otvorene, žiadne hry na čítanie gestiky. Všetko na rovinu. Nielen že, čo scéna, to štylistické orgie, ale aj premyslená réžia. Či už sú to armádne akcie v púšti, technické hračičky alebo automechaničky naťahujúce sa ponad otvorenú kapotu žltého Camara, či počítačové analytičky na 12cm podpätkoch. To, že najmä Autoboti majú každý svoje kúzlo osobnosti je tak trochu dané námetom, no aj tak je scéna zvítania jedna z naj. Podobne ako chalansky testosterónové momenty zafungujú aj sekvencie s krásne premyslenou mizanscénou apelujúcou na spomienky na detstvo a ranú mladosť „mojej“ generácie. Paradoxne, chalanské scény fungovali aj na mňa a „spomienkové“ scény zafungujú aj pre tých, čo nemajú „ten“ zážitok. Niekto si tak vychutná režijne premyslenú scénu, iní (viz diskusie) si zaspomínajú na E.T.Mimozemšťana, či Jurský park (pohár s vodou vystriedala technika). Plusom je, že aj napriek silným scénam sa film nerozpadá. Jeho súdržnosť zaisťuje malý trik – vopred zadefinovaný cieľ, ku ktorému smerujú všetky parciálne akcie a veľký trik – všetko sa valí, že to registrujete akurát dobu potrebnú. Krásne jednoduché, povrchné, naivné, ale nie hlúpe.
Výraznou devízou filmu je jeho humor. Hlášky typy „Bez hlavy už nie si taký hustý!“ sú v zásade povinná jazda a disponujú nimi všetci. Snáď okrem čivavy Moja, ktorej šteky sú, povedzme, šité na telo. Vtip a šarm nepostrádajú ani rôzne absurdné situácie. Pridajte solitérske postavy či už Bernieho Maca, Anthonyho Andersona, alebo Johna Turturra či povinné zastúpenie vo vláde v podobe Johna Voighta. A malého zákerného robota, výzorovo pripomínajúceho Predátora (kusadlá) a pohybom Jar Jar Binksa. Ako bonus majú Bayove filmy dobrý zvyk udržiavať akúsi zvrátenú „no jasne“ korektnosť - reprezentatívnosť postáv podľa rasových a národnostných hľadísk a v obdobnom duchu rešpektuje aj povolanie, pohlavie a u žien farbu vlasov. Afroameričania sú komici, Ázijci majú na starosti techniku, úradníci sú #*@?! a vojaci sú správňaci. Brunetky sú sexy drsňáčky a blondínky sú sexy intelektuálky. Nezabúdajú ani reflektovať aktuálne medzinárodnú situáciu, takže za hlavných podozrivých z útokov na informačné systémy sú označení popri Rusoch a Číňanoch aj Severní Kórejci.
){kind=link}
Spielbergovým prínosom do filmu je aj Shia LaBeouf, ktorý si za pár posledných rokoch postupne razí cestu od nenápadných rolí v nápadnejších filmoch (Constantine, Atentát v Ambassadore) cez hlavné v nenápadných (Battle of Shaker Heights, The Greatest Game Ever Played) až k filmom, kde si ho jednoducho musíte všimnúť (Disturbia). Chalanisko (nar. 1986) má jednoznačne talent: od precíznej mimiky až po gestá malíčku na ľavej nohe. Sama vystihol presne v tom momente, keď si dokáže rovnako užívať, že jeho auto je Autobot ako aj z toho, že konečne zbalil kočku a zachránil svet. V každom prípade je skvostné sledovať ho najmä v interakcii s dvoma hereckými partnermi: Johnom Turtorrom a s Megan Fox. Prvý prípad trochu pripomína vyváženú partiu pokru a ten druhý je fascinujúci vo svojej nevyrovnanosti. Megan vyzerá fakt dobre (a na tom, dámy, nezmeníme nič), ale nemala by sa snažiť hrať. Na druhej strane táto jej snaha umocňuje emancipačnú snahu Mikaely nebyť „zajkom“ a herecká prevaha Shiovi tak v počiatkoch ich „vzťahu“ pridáva na roztomilosti.
Priznávam, keď slnko druhý raz zapadalo nad kapotou žltého Camara a Sam a Mikaela mali k sebe výrazne bližšie a rozbiehali sa záverečné titulky, priala som si, aby film ešte nekončil. Aby Autoboti a Decepticoni ešte chvíľu demolovali našu planétu. Aby som si ešte chvíľku, chvíľočku mohla užívať návaly adrenalínu a seratonínu spôsobené vizuálnymi orgiami a Jablonskeho hudbou, ktorá miestami doznievala dlhšie než sekvencia, ku ktorej patrila, v kombinácii s vyhranými scénami alebo aspoň detailmi v scéne. A to aj napriek tomu, že úvodné rozdrobenie deja na jednotlivé útoky a protiopatrenia pôsobili rušivo a rozbúravali rytmiku filmu a záverečný, tak dlho očakávaný stret o Kocku a Zem sa mi zdal celkom stručný. Užívala som si celým telom.
PS: Peter Cullen je hlasom Optima Prime už od počiatkov. A nahovoril aj Šmolkov.
Komentáre